Po prepustení na slobodu si rehoľníci zväčša našli prácu v civilných zamestnaniach, len malá časť mohla pastoračne pôsobiť vo farnostiach. Najdlhšie fungujúcim sústreďovacím kláštorom boli Králiky v severovýchodných Čechách, v ktorom bola internovaná aj pomerne veľká skupina slovenských rehoľníkov. Tento bol zrušený až v decembri 1960. Práve život v civilných podmienkach umožňoval rehoľníkom jednotlivých reholí nadväzovať medzi sebou kontakty a hľadať si spoločné bývanie. V nových podmienkach začínali rehoľníci opäť viesť rehoľný život, tajne pokračovali v štúdiu, prijímali nových členov. Týmto spôsobom vytvárali malé rehoľné komunity jezuiti, verbisti, dominikáni, redemptoristi a viaceré ďalšie rehole. Rehoľní kňazi vysluhovali sviatosti a viedli duchovné cvičenia, napríklad aj pre podobne kreované tajné komunity rehoľných sestier.
Pavol Jakubčin