Páter Mikuláš bol „horlivým vodcom mládeže pri ich záujmových činnostiach a v jej pastorácii v mnohom predbehol dobu.“ Je to vidno aj pri jeho mnohých aktivitách pre deti a mládež. Záležalo mu na nich a na tom, v akom prostredí sú vychovávaní. Nebral nič na ľahkú váhu, no nikoho k ničomu nenútil. Všetko, čo mohol, sa snažil venovať a obetovať im. Svojou dobrotou, optimizmom a srdcom plným lásky ich viedol nielen pozemským životom, ale staral sa aj o spásu ich duší sprostredkovaním sviatosti zmierenia. V jednom spomienkovom liste sme sa dočítali aj o takejto milej skúsenosti: „Vyspovedal ma a po svätom prijímaní priviedol do kuchyne, kde brat kuchár položil na stôl makové koláče a pohár mlieka. Keď som si zo slušnosti zobral len jeden, páter Mikuláš sa usmial a povedal mi, aby som zjedol všetky.“ Mladých dokázal viesť, pretože bol človekom, ako píše jedna pamätníčka, „ktorého viedlo najsvätejšie srdce Ježišovo.“ Veril im, že raz oni budú pokračovať v šírení nekonečnej Božej lásky a Jeho milosrdenstva, o ktorom im vždy rozprával s veľkou bázňou a živým zanietením.
Alžbeta Kiráľová