Mužské rehole

Dominikáni. Okrem kazateľskej činnosti tu rozvinuli aj edičnú  činnosť. Vydávali mesačník Smer do r. 1948, a edíciu Veritas. V r. 1950 žilo v  konventoch v Košiciach a v Trenčíne 15 dominikánov.

Premonštráti. V r. 1924 pripojili jasovský kláštor k československej cirkárii.  V Košiciach mali premonštráti gymnázium, ktoré bolo v r. 1945 poštátnené.  V čase príchodu P. Mikuláša Lexmanna do Košíc tu boli: superior E. Karsai,  profesori A. Mártoncsik, O. Anisich, K. Khindl, K. Holba, G. Magyar, B.  Áldorfai. Až do zrušenia mužských kláštorov v r. 1950 boli premonštráti  v dvoch kláštoroch – v Jasove a v Lelesi, košickom a rožňavskom kostole a na  ôsmich farách.

Jezuiti. V r. 1930 prevzala rehoľa vedenie katolíckeho internátu v Košiciach.  Tak boli jezuiti na štyroch miestach na Slovensku: Bratislava, Trnava,  Ružomberok a Košice. V Košiciach bol založený Teologický inštitút  Spoločnosti Ježišovej sv. Alojza pre formovanie mladých jezuitov v celej šírke  teologických i filozofických štúdií. Rehoľa mala sľubný rozvoj.

Františkáni. Prítomní na mnohých miestach, ale aj v Košiciach od r. 1938, keď  im košický biskup Jozef Čársky odovzdal správu františkánskeho kostola.  Počas 2. svetovej vojny 17. decembra 1939 bol v Košiciach postavený a  posvätený kostol Prebl. Panny Márie Kráľovnej pokoja. A napokon 21.  decembra 1940 bola erigovaná nová farnosť Košice – Juh, zverená pátrom  františkánom z Provincie sv. Jána Kapistránskeho. Zriadiť druhú farnosť  v Košiciach bolo úmyslom už biskupa Augustína Fischera-Colbrieho.

Ženské rehole 

Uršulínky. Druhý najstarší uršulínsky kláštor na Slovensku je v Košiciach.  Sestry tu prišli v r. 1698. Neskôr tu mali dva kláštory, hospodárstvo  Angelinum z r. 1905 s hospodárskou školou a internátom.

Vincentky (Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul). Sestry  pôsobili na mnohých miestach. V Košiciach v r. 1877 – 1938 a 1945. V r. 1932 v blízkosti košickej nemocnice bola vybudovaná škola, v ktorej viedli  vincentky dvojročnú odbornú ošetrovateľskú školu. Zriadená bola pre  školenie a doškoľovanie zdravotných sestier. Zanikla v r. 1939 po zabratí  Košíc Maďarskom. Po 2. svetovej vojne bola znova otvorená a pôsobila do  poštátnenia.

Krížové sestry (Kongregácia milosrdných sestier sv. Kríža). Sestry pôsobiace  ako učiteľky boli v Košiciach od r. 1878. Ako ošetrovateľky boli v Košiciach od  r. 1904. Počas vojny v r. 1939-1945 maďarské milosrdné sestry sv. Kríža mali  v Košiciach na starosti chudobinec a sirotinec. Ten sestry viedli až do r. 1951.  Neskôr sestry pracovali v dome dôchodcov do r. 1962.

Dominikánky (Kongregácia sestier dominikánok na Slovensku). Sestry  pôsobili od r. 1903 v Košiciach, od r. 1924 v Trebišove, od r. 1938  v Humennom a v Petrovanoch, od r. 1946 v Stropkove, od r. 1947 v Lipovej Mlynský Sek. V r. 1925 sa rehoľný dom dominikánok v Košiciach stal  strediskom Mariánskej kongregácie slovenských študentiek. Mal tu ústredie  aj krúžok slovenských služobných dievčat, ktorý viedol Melichar Zelený,  špirituál v kňazskom seminári.

Vykupiteľky (Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa). Bola to veľmi aktívna  rehoľa a pred zrušením mala 13 samostatných kláštorov. Od 1. mája 1926  vykupiteľky pôsobili v košickom kňazskom seminári a tiež v exercičnom  dome Jozefinum.

Premonštrátky. V r. 1926-1938 sestry premonštrátky viedli domácnosť  premonštrátov v Košiciach. Činnosť ukončili v r. 1938 kvôli politickým  zmenám a sestry boli presunuté do Prešova. Po II. svetovej vojne sa ešte na  krátku dobu (do r. 1946) vrátili do Košíc.

Sociálne sestry (Spoločnosť sociálnych sestier). Kongregácia bola založená  v Budapešti v r. 1923 Margitou Šlachtovou. V r. 1927 boli sestry pozvané do  Košíc – rodného mesta zakladateľky a tu zriadili samostatnú provinciu. V r.  1950 žilo na Slovensku 9 sestier a 6 kandidátok a noviciek. Pôsobili už iba  v Košiciach, Komárne a Topoľčanoch.

Cyril Hišem